Až smrť otca mi otvorila oči...

 ...áno, poviete si, že smrť je niečo, čo nás môže nejak v živote zabrzdiť a ľudia žijú v minulosti, kde si predstavujú, čo by sa mohlo stať (keby bolo keby) 

U mňa, to tak nebolo. Pamätám sa na ten pocit dodnes. Bol to deň kedy som si začala uvedomovať, že život je krehký, že treba žiť každý deň. Nečakať na piatok, sviatok, dovolenku a ten jeden deň, ktorý ani nikdy nemusí prísť. 

Pamätám si, že všetci sa išli modliť len ja som rezignovala ... nechcela som tam ísť. Moje sestry išli a ja som ostala sama doma  ( u sestry). Vtedy to začalo. Všetci odišli a ja sama  v svojej sebaľútosti som sedela na gauči a pozerala dva a pol chlapa, čo bol mimichodom otcov obľúbený seriál. Najprv sa mi vypla wifi a tak znovu zapla, ( hrala som sa na telefone) . Nešli mi ani dáta ani wifi, tal som venovala pozornosť telke. Tá sa vypla. Potom som ju zapla a ona sa zase vypla a tak to šlo asi 3x kedy som ostala pozerať na nefunkčnú telku a telefon . zrazu dokorán zavreté okno sa zavrelo. Vtedy som už pochopila, že sa mám postaviť z gauča dať sa do kopy a ísť sa modliť. Zrazu všetko začalo fungovať. 

Zavolala som si taxík, a keď som už bola na mieste, tak som si povedala, že si ešte jednu zapálim. Mala som botasky na 2krát zašnúrované, tak tie šnúrky boli úplne celé odviazané a každá šnúrka bola na inej strane. Vtedy som pochopila, že toto už nebude náhoda. 

A odvtedy som začala dostávať odkazy. Cítila som, že musím niečo zmeniť, cítila som, že mám sa ponoriť hlbšie do samej seba. 

Začala som nad sebou uvažovať, že ako zlepšiť svoj život. Nešlo to zo dňa na deň. Začalo ma tolákať k liečivým kameňom. Kúpila som si svoj prvý čakrový náramok a bol to deň, kedy som si povedala, že už nikdy nebudem závislá na cigaretách. Tento rok v auguste tomu budú 3 roky čo sa mi to úspešne darí. 

Nebudem klamať bolo obdobie kedy som pociťovala hrozné úzkosti a nebolo to kôli mojej abstinenci. 

Vedela som. že sa chcem pohnúť vpred ale nevedela som ako. Potom som natrafila na jedného človeka, ktorý mi dal odpovede a odlišný pohľad na seba samú. cítila som, že ma to ťahá ku kartám. Prvý rok som preto mala len anjelské karty a v momente kedy som ich chytila prvý krát do rúk, tak som cítila akúsi energiu. Dávalo mi to silu a vnímala som viac svoju intuíciu a vedela som sa dosť dobre vcítiť do daného človeka. 

Potom prišli momenty, kedy som sa naučila byť vďačná za všetko, čo mám. Cestovali sme aj s rodinou a zistila som, že ja mám vlastne luxusný život a začala som pozerať na svoje problémy z inej perspektívy. 

Nechcem tým povedať, že som ich prestala riešiť len už som na veciach tak nelipla. Dala som si také pravidlo. Čo nemôžeš  ovplyvniť na to sa vyser. (pardon za výraz) 

Začala som viac vnímať akú moc mám ja sama ovplyvniť svoj život. Za celý ten čas som chodila na rôzne školenia, počúvala podkasty a začala vnímať čím si krmim svoju myseľ, tým sa stávam.

Už som nevedela viesť plytké konverzácie s ľuďmi.

Začala som sa zaujímať o sile myslenia a čítala som nielen knihy ale študujem tieto veci, kde si platím kurzy. 

Pomedzi to ma fascinovala numerologia a matica osudu. 

Túto tému si však preberieme zajtra. Ďakujem vopred za každý like a comment  



Comments

Post a Comment

Popular posts from this blog

Je prirodzené, že máme strach z niečoho, čo nepoznáme

Niekto sa bojí výšky, niekto pavúkov a niekto tmy....ja som sa bála okrem hadov aj všetkého spirituálneho. Pamätám si, že keď som bola mladšia dokonca som stretla človeka, ktorý ma prečítal tak, ako keby ma poznal už roky... a pritom som ho videla prvý krát.  Pamätám sa, že po tom čo som mu povedala svoj dátum narodenia, tak mi začal hovoriť také veci, ktoré som vedela len ja a nikto iný. Doslova mi to zobralo celú moju energiu.  Ten môj strach spočíval v tom, že som sa bála aby boli IBA moje myšlienky vyslovené nahlas.  Pred tým, ako si poviete, že všetci čo vedia veštiť  alebo cítia energie či majú nejaké  schopnosti nie sú ľudia od Boha, tak vám niečo na to napíšem.  Je to len môj pohľad a nemusíte s ním súhlasiť. Tak ako máme na svete dobro, tak máme aj zlo. Verím, že každý človek má nejaké dary a vedel by ich použiť, keby začal na sebe pracovať . Ja osobne nerozdeľujem ľudí podľa náboženstva. Môžeš sa považovať za kresťana a pritom klamať kade chodíš a...
Read more

Ako začala moja cesta?

úplne na začiatok poviem, že nikdy som nebola prispôsobivý tip. Bola som čiernou ovcou, tou ktorá mala vždy na všetko svoj názor a svoj postoj, tou čo sa jazyk nikdy nezastavil. Ešte keď som bola dieťa, už vtedy boli somnou problémy. Mama vravievala, že to mám po otcovi a ten zas vravel, že ma asi málo bil.  Roky ubiehali a ja som bola číjm ďalej, tým viac nezvládateľná, dokonca mi babka dala na výber, že do akého nápravného zariadenia by som radšej šla. Nie, toto nie je článok o sebaľutovaní alebo očierňovaní mojich rodinných príslušníkov.  Dnes viem, že mi dali všetko to, čo si mysleli, že bude najlepšie pre mňa.  Ale o tom potom.  Dospela som a odišla som z domu s nádejou, že konečne odídem od všetkého čo ma ťažilo a začnem nový život inak a lepšie.  Čo si myslíte, že sa stalo? Splnili sa moje predstavy?  Samozrejme, že nie.  Vtedy sa začal boj. Ja som si naozaj myslela,že keď odídem z domu, tak sa všetko hneď zmení k lepšiemju a ja budem zrazu ni...
Read more