Sebapoznanie

 ...áno, poviete si, že smrť je niečo, čo nás môže nejak v živote zabrzdiť a ľudia žijú v minulosti, kde si predstavujú, čo by sa mohlo stať (keby bolo keby)  U mňa, to tak nebolo. Pamätám sa na ten pocit dodnes. Bol to deň kedy som si začala uvedomovať, že život je krehký, že treba žiť každý deň. Nečakať na piatok, sviatok, dovolenku a ten jeden deň, ktorý ani nikdy nemusí prísť.  Pamätám si, že všetci sa išli modliť len ja som rezignovala ... nechcela som tam ísť. Moje sestry išli a ja som ostala sama doma  ( u sestry). Vtedy to začalo. Všetci odišli a ja sama  v svojej sebaľútosti som sedela na gauči a pozerala dva a pol chlapa, čo bol mimichodom otcov obľúbený seriál. Najprv sa mi vypla wifi a tak znovu zapla, ( hrala som sa na telefone) . Nešli mi ani dáta ani wifi, tal som venovala pozornosť telke. Tá sa vypla. Potom som ju zapla a ona sa zase vypla a tak to šlo asi 3x kedy som ostala pozerať na nefunkčnú telku a telefon . zrazu dokorán zavreté okno sa zav...

Niekto sa bojí výšky, niekto pavúkov a niekto tmy....ja som sa bála okrem hadov aj všetkého spirituálneho. Pamätám si, že keď som bola mladšia dokonca som stretla človeka, ktorý ma prečítal tak, ako keby ma poznal už roky... a pritom som ho videla prvý krát.  Pamätám sa, že po tom čo som mu povedala svoj dátum narodenia, tak mi začal hovoriť také veci, ktoré som vedela len ja a nikto iný. Doslova mi to zobralo celú moju energiu.  Ten môj strach spočíval v tom, že som sa bála aby boli IBA moje myšlienky vyslovené nahlas.  Pred tým, ako si poviete, že všetci čo vedia veštiť  alebo cítia energie či majú nejaké  schopnosti nie sú ľudia od Boha, tak vám niečo na to napíšem.  Je to len môj pohľad a nemusíte s ním súhlasiť. Tak ako máme na svete dobro, tak máme aj zlo. Verím, že každý človek má nejaké dary a vedel by ich použiť, keby začal na sebe pracovať . Ja osobne nerozdeľujem ľudí podľa náboženstva. Môžeš sa považovať za kresťana a pritom klamať kade chodíš a...

 ako sa môžem nudiť na materskej? Pre mňa bola materská niečo s čím som dlho bojovala. Som ten tip čo nikdy nevedel obsedieť na zadku. Hľadala som príležitosť ako si zarobiť popri rodičáku. Keďže som nikdy nezažila poriadnu materiálnu hojnosť, tak to bol môj hnací motor. Zmieriť sa s tým, že mi niečo chýba?  To ani náhodou ... ale o inom som chcela... takže som začala predávať prírodné produkty.  Tam som prvý krát spoznala pojem osobnostný rozvoj . Písal sa september 2020. Vrámci vzdelávania pre predajcov sme mali rôzne školenia, webináre či offline stretnutia. Pravdu?? Prvý krát, ked som sa tam ocitla, tak som si myslela, že som niekde na psychiatrii. Dodnes si pamätám vetu, že keď raz niečo chceš, tak sa celý vesmír spojí aby som to mohla mať.  Vtedy som sa na tom veľmi dobte zasmiala a myslela som si, že to je nejaká sekta ale povedala som si, že tomu dám čas. Bola som fakt zvedavá ako to pôjde ďalej. Nevedela som prečo ani ako ale cítila som to tak, že mám zistiť...

Čím ďalej tým viac som cítila frustráciu z môjho života. Bola som vo vzťahu nešťastná. Môj ex chcel od života úpúlne niečo iné ako som chcela ja.  Prišiel ten den, a rozišli sme sa.  Tento deň pre mna naozaj veľa znamená, lebo v ten den som si konečne uvedomila, že som voľná. Nie žeby som pred tým nebola skôr som sa zamkla v istej bubline a dobrovolne som ostávala v živote, v ktorom nechcem.  Toto bol pprvý deň, kedy sa mi zmenil život a ja som zrazu pocítila, že mi spadol kameň zo srdca.  Od toho dňa som začala naplno snívať, že veci budú možné. Bola som síce sama ale nevedela som som stále veci ako je finančná gramotnosť alebo zodpovednosť.  Ale začala som robiť jednu podstatnú vc a to som ešte vtedy nevedela čo robím ale fungovalo to.  Možno si niektorí pamatáte, ako koloval taký obrazok na FB s textom.: Ja mám dobrého muža, a môj muž sa nemodlil, tak má čo má.  Ja som si vtedy povedala, že zo srandy sa budem modliť za môjho budúceho partnera. Pods...

úplne na začiatok poviem, že nikdy som nebola prispôsobivý tip. Bola som čiernou ovcou, tou ktorá mala vždy na všetko svoj názor a svoj postoj, tou čo sa jazyk nikdy nezastavil. Ešte keď som bola dieťa, už vtedy boli somnou problémy. Mama vravievala, že to mám po otcovi a ten zas vravel, že ma asi málo bil.  Roky ubiehali a ja som bola číjm ďalej, tým viac nezvládateľná, dokonca mi babka dala na výber, že do akého nápravného zariadenia by som radšej šla. Nie, toto nie je článok o sebaľutovaní alebo očierňovaní mojich rodinných príslušníkov.  Dnes viem, že mi dali všetko to, čo si mysleli, že bude najlepšie pre mňa.  Ale o tom potom.  Dospela som a odišla som z domu s nádejou, že konečne odídem od všetkého čo ma ťažilo a začnem nový život inak a lepšie.  Čo si myslíte, že sa stalo? Splnili sa moje predstavy?  Samozrejme, že nie.  Vtedy sa začal boj. Ja som si naozaj myslela,že keď odídem z domu, tak sa všetko hneď zmení k lepšiemju a ja budem zrazu ni...