Ako začala moja cesta?

úplne na začiatok poviem, že nikdy som nebola prispôsobivý tip. Bola som čiernou ovcou, tou ktorá mala vždy na všetko svoj názor a svoj postoj, tou čo sa jazyk nikdy nezastavil. Ešte keď som bola dieťa, už vtedy boli somnou problémy. Mama vravievala, že to mám po otcovi a ten zas vravel, že ma asi málo bil. 

Roky ubiehali a ja som bola číjm ďalej, tým viac nezvládateľná, dokonca mi babka dala na výber, že do akého nápravného zariadenia by som radšej šla.

Nie, toto nie je článok o sebaľutovaní alebo očierňovaní mojich rodinných príslušníkov. 

Dnes viem, že mi dali všetko to, čo si mysleli, že bude najlepšie pre mňa. 

Ale o tom potom. 

Dospela som a odišla som z domu s nádejou, že konečne odídem od všetkého čo ma ťažilo a začnem nový život inak a lepšie. 

Čo si myslíte, že sa stalo? Splnili sa moje predstavy? 

Samozrejme, že nie. 

Vtedy sa začal boj. Ja som si naozaj myslela,že keď odídem z domu, tak sa všetko hneď zmení k lepšiemju a ja budem zrazu niekde inde.

Nestalo sa tak a dnes už viem prečo. 

Ďalších 7 rokov môjho života som plávala v bahne. Niekedy som sa topila a niekedy sa mi podarilo trochu z neho očisiť, a keď som bola skoro čistá, tak bum, a zas som bola naspäť. 

Možno sa pýtate prečo tomu bolo tak ?  

Zhrniem vám to na 3 body prečo tomu bolo tak: 

1) Vyhýbanie sa osobnej zodpovednosti 

Poznáte to, keď vidíte niekoho, kto urobil nejakú chybu a povie vám xyz výhovoriek, prečo on za to nem§že a že to je len smola, narodenie sa do nesprávnej rodiny alebo kanarát ho nato naviedol a nechcel byť on zlý kamarát, tak do toho išiel? 

Dámi a páni , toto som bola ja.

2) Najprv zjec žabu u mna nikdy neplatilo

Viete ako sa hovorí, že najprv práca a potom zábava? JA som mala len zábavu a prácu len vtedy, keď mi horelo pod zadkom . 

3)Keď celý život počúvaš od každého, že z teba nikdy nič nebude 

Myslela som si, že všetci majú pravdu. Mala som obdobie kedy som to vzdala sama so sebou. 

Prešla som si aj toxickými vzťahmi, vyhodili ma z práce a tak sa to nejak stále opakovalo ako začarovaný kruh. 

Ako som z toho vyšla von ? 

JA som vždy vedela, že sa chcem z toho vymotať von. Môj prvý impuz bola učiteľka na strednej, ktorá mi raz povedala, že z teba niečo bude. Táto veta mi vtedy urobila nie len skvelý deň, ale aj dala pocit, že čo ak sa všetci mýlia . 

Môj druhý impulz bola práca, v ktorej som stretla jedno dievča, s ktorou sme sa cez prestávku bavili a ona mi dala instagram jedného influ/podnikateľa, kde som prvý krát v roku 2017 uverila tomu, že dá sa žiť aj inak. Tento influ/podnikateľ dostával kopec hejtu od ľudí ale aj napriek tomu som ho dalej sledovala. Vdaka nemu sa mi začali na instagrame zobrazovať ludia jemu podobným a ja som ich začala sledovať tiež. 

Mala som hrozný strach im vôbec zareagovať na story alebo post. V tom čase som chcela byť neviditelná. 

Ked máte roky nejak zaužívaný sytém, tak tiež mi trvalo nejaký čas sa so všetkým novýn stotožniť a preprogramovať si mysel.

Až prišiel rok 2018, kde som konečne pomaly začala opúšťať všetko, čo nemalo byť v mojom živote. 

A vtento rok mi začala nová etapa živoa. 

Cesta liečení samej seba.

Cesta za lepším životom a lepšou mnou. 

Ak ste došli až sem, tak vás chcem poprosiť o like aby som tak vedela, že ťa moja tvorba zaujíma a tiež ma motivuješ k tomu písať viac. 

Zajtra vyýjde pokračovanie :)